V článku sa dočítate:

⏩️ o predstave kandidáta o nezávislosti hlavného kontrolóra

⏩️ o priznaní prevádzkovej slepoty

⏩️ o forme vzťahu s primátorom mesta

⏩️ o profesijnej stránke komfortnej zóny

⏩️ o otázkach ostatných poslancov

⏩️ o dôvodoch tajnej voľby hlavného kontrolóra

⏩️ o výsledku hlasovania poslancov

Pred samotnou voľbou hlavného kontrolóra mesta Senec som sa v článku „Senec na križovatke: bude hlavný kontrolór strážcom verejného záujmu alebo úradníckou pozíciou?“ pokúsil pomenovať rozdiely medzi kandidátkami a naznačiť, čo by mala táto funkcia v modernom meste znamenať.

Samotné mestské zastupiteľstvo však prinieslo niečo oveľa podstatnejšie, než len výsledok hlasovania. Prinieslo odpovede na mnohé, doteraz nevyslovené otázky.

Nasledujúce riadky nie sú mojím hodnotením osoby kandidáta, ale hodnotením odpovedí kandidáta, ktoré zazneli verejne a sú zachytené na oficiálnom zvukovom zázname.

Voľba hlavného kontrolóra mesta Senec mala byť rozhodovaním medzi dvoma kandidátmi. Tak bola pripravená a tak ju vnímala aj verejnosť. Realita rokovania mestského zastupiteľstva napokon vyzerala inak.

Jedna z kandidátok sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva nezúčastnila a svoju neúčasť ani vopred neospravedlnila.
Nevieme čo sa stalo. Nevieme, či išlo o zdravotné, osobné alebo iné dôvody. A tento článok to ani nerieši…

Z profesionálneho hľadiska je však potrebné povedať jedno:
Ak sa niekto rozhodne uchádzať o jednu z najdôležitejších kontrolných funkcií v meste, neúčasť na samotnej voľbe bez vysvetlenia, je neprijateľná. Za mňa osobne, to bolo na škodu – vždy je dobré vidieť a počuť iné možnosti, iný pohľad, iné nastavenie, iný prístup…

Týmto momentom sa však voľba fakticky zmenila na rozhodovanie o jednom kandidátovi. Nešlo o automatickú voľbu – ale o verejné preverovanie postoja a hodnotové nastavenia kandidáta, ktorý prejavil záujem o funkciu hlavného kontrolóra.

Paradoxne práve táto neštandardná situácia vytvorila väčší priestor na otázky a odpovede. A mnohé odpovede naozaj prekvapili.

Pravdepodobne zafungovalo staré dobré pravidlo verejnej kontroly: tam, kde sa ľudia dôsledne pýtajú – vždy sa dozvedia viac.

Práve preto má zmysel vrátiť sa k odpovediam z mestského zastupiteľstva. Nie spätne hodnotiť voľbu, ale pochopiť, aké predstavy o nezávislosti, kontrole a zodpovednosti dnes v našom meste zaznievajú – a čo to vlastne môže znamenať pre budúce fungovanie našej samosprávy.

Moja otázka (oficiálny audio záznam 14:09):
„Čo podľa vás znamená nezávislosť hlavného kontrolóra v každodennej praxi, nielen formálne podľa zákona?“

Z odpovede Ing. Urbanovej:

„Tá nezávislosť kontrolóra by bola hlavne vtedy, keby nebol zamestnancom mestského úradu. Tým, že je zamestnancom mestského úradu, tá nezávislosť nie je naozaj nezávislosť…“

Prečo je to problém

Zákon o obecnom zriadení je postavený presne na tomto modeli: hlavný kontrolór je zamestnancom obce, no jeho funkčná nezávislosť je zabezpečená tým, že:

👉 ho volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo,

👉 NIE JE podriadený primátorovi,

👉 vykonáva kontrolu zákonnosti, hospodárnosti a účinnosti.

Ak samotný hlavný kontrolór verejne potvrdí, že v našom meste vo funkcii hlavného kontrolóra „nezávislosť nie je naozaj nezávislosť“, vznikajú len dve možnosti:

👉 buď neverí zákonnému rámcu, v ktorom má funkciu vykonávať,

👉 alebo priznáva, že v ňom nedokáže konať nezávisle.

Obe možnosti sú z hľadiska verejného záujmu veľmi znepokojujúce.

Prevádzková slepota: priznaná, no neriešená

Moja otázka (oficiálny audio záznam 18:33):
„Je podľa vás možné dlhodobo a dôsledne kontrolovať systém, ktorého ste dlhé roky súčasťou?“

Z odpovede Ing. Urbanovej:

„…ako je pravda, že tam možno dochádza v nejakej prevádzkovej slepote alebo podobne, ale to je v každej práci, ktorú vykonávate dlhšie, ale tými skúsenosťami, možno každou tou kontrolou alebo každou tou ďalšou skúsenosťou, sa vám tie skúsenosti a tie vedomosti nabaľujú a tým pádom si myslím, že aj tu každým rokom je tá kontrola možno lepšia a dôslednejšia.“

Prečo je toto naozaj VEĽKÝ problém

Prevádzková slepota je jeden z najvážnejších rizík kontrolných orgánov. Upozornil som na túto možnosť už v predchádzajúcom článku s otázkou, či môže osoba, ktorá pôsobí na úrade 20 rokov a spoluvytvárala súčasný systém, efektívne kontrolovať svojich dlhoročných kolegov.

Práve preto, aby sa v moderných a transparentných systémoch samospráv predchádzalo podobným javom sa:

👉 zavádzajú externé audity,

👉 rotujú kontrolné tímy,

👉 porovnávajú sa výsledky medzi mestami.

V odpovedi kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra však nezaznelo žiadne konkrétne opatrenie, ako tomuto riziku v našom prípade predchádzať. Počuli sme len konštatovanie, že k prevádzkovej slepote môže dochádzať, ale že dlhodobé skúsenosti hlavného kontrolóra sa dajú naopak považovať výhodou, z čoho sa predpokladá, že kontroly budú z roka na rok lepšie. Z môjho pohľadu však dlhodobá skúsenosť môže byť rovnako dobre aj zdrojom rutiny a tolerancie k nedostatkom.

Moja otázka (oficiálny audio záznam 14:53):
„Ako by mal podľa vás vyzerať zdravý vzťah medzi hlavným kontrolórom a primátorom, či vedením mesta?“

Z odpovede Ing. Urbanovej:

„Zdravý vzťah by mal byť v tom, že by sa vzájomne mali asi rešpektovať…“

Prečo je to problém

Hlavný kontrolór nemá byť partnerom primátora, ale jeho kontrolným protipólom. Rešpekt je prirodzený v medziľudských vzťahoch, no v systéme verejnej moci má mať prednosť:

👉 zákon,

👉 verejný záujem,

👉 ochrana verejných financií.

Ak sa vzťah definuje ako „vzájomné rešpektovanie sa“ či „vzájomné porozumenie„, vzniká riziko, že:

👉 kontrola bude reaktívna, nie systematická,

👉 citlivé oblasti môžu zostať nedotknuté,

👉 kontrolór sa môže pohybovať v hraniciach „akceptovateľnosti“ pre vedenie mesta.

Vystúpiť z komfortnej zóny: keď sa systémová otázka zmení na osobnú poznámku

Moja otázka (oficiálny audio záznam 17:30):
„Kedy by mal hlavný kontrolór vedome vystúpiť zo svojej komfortnej zóny?“

Z odpovede Ing. Urbanovej:

„Poviem vám za seba, ja som mimo komfortnej zóny na každom zastupiteľstve. Normálne mám vždy hroznú trému, vždy je to v závislosti od toho kontrolóra, aké má hranice tej komfortnej zóny.“

Tu sa musíme na chvíľu zastaviť… v tomto okamihu mestského zastupiteľstva došlo z ľudského pohľadu ku krásnemu okamihu. Pani Urbanová sa uvoľnene, krásne a nahlas usmiala a celá miestnosť sa zasmiala s ňou. V závere zastupiteľstva som tento okamih verejne ocenil a poďakoval som sa jej za spontánnosť a otvorenosť. To bol teda pekný moment z tej ľudskej stránky…

Prečo je ale tréma a komfortná zóna problémom z profesijnej stránky hlavného kontrolóra – najmä po toľkých rokoch praxe

Otázka som totiž nesmeroval na osobné pocity kandidáta, ale práve na situácie, kedy má kontrolór ísť do konfliktu so systémom, upozorniť na vážne zlyhania alebo transparentne pomenovať nepríjemnú pravdu.

Odpoveď posúva tému:

👉 zo systémovej roviny do osobnej,

👉 z otázky odvahy, do otázky stresu.

To nie je to isté. Dôsledná kontrola nie je o tom, či sa niekto cíti komfortne, ale či dokáže konať správne aj proti tlaku prostredia.

Kontrolná činnosť: proces namiesto výsledkov

Moja otázka (oficiálny audio záznam 16:44):
„Ako rozlíšite, či kontrolná činnosť prináša reálny výsledok, alebo je len dobre prezentovaná navonok?“

Z odpovede Ing. Urbanovej:

„…vyplýva to z toho, že každá kontrola má ku každému kontrolnému zisteniu nejaké odporúčania, a tieto odporúčania vlastne kontrolovaný subjekt musí napraviť…“

Prečo je to problém

Odpoveď opisuje formálny proces, nie reálny dopad. Nezaznelo:

👉 koľko opatrení sa dlhodobo neplní,

👉 či sa rovnaké nedostatky opakujú,

👉 či boli vyvodené osobné alebo systémové dôsledky.

Bez hodnotenia výsledkov a prijatia nápravy, sa kontrola môže stať:

👉 len administratívnym „cvičením“,

👉 nástrojom „odfajknutia povinnosti“,

👉 formou peknej prezentácie ale nie zmeny.

Otázky ostatných poslancov: širší obraz očakávaní voči hlavnej kontrolórke

Diskusia počas voľby hlavného kontrolóra nebola samozrejme postavená výlučne na mojich otázkach jedného. Do rozpravy sa postupne zapojili aj ďalší členovia mestského zastupiteľstva, pričom ich otázky smerovali k rôznym aspektom výkonu kontrolnej funkcie. Z dôvodu komplexného obrazu o dianí na zastupiteľstve, uvediem ich otázky a odpovede kandidáta v skrátenej forme.

Poslanec Pullman sa pýtal na podstatu kontroly verejných financií a na to, či kontrola dokáže ísť nad rámec formálneho overovania postupov a posudzovať aj účelnosť a hospodárnosť vynaložených prostriedkov. Odpovede sa sústredili najmä na popis kontrolných procesov a spracovanie zistení do správ a odporúčaní.

Poslankyňa Šlosárová otvorila tému merateľnosti práce hlavného kontrolóra a možností zvyšovania efektivity kontrolnej činnosti. Reakcie sa dotýkali najmä organizačných otázok a kapacitných limitov útvaru hlavného kontrolóra.

Poslankyňa Bollová sa podrobnejšie zamerala na otázku zvládania konfliktov, ktoré prirodzene vznikajú pri kontrolnej činnosti. Odpovede zdôrazňovali význam komunikácie a snahu riešiť konflikty skôr dialógom než konfrontáciou.

Poslankyňa Černayová smerovala otázku k aktuálnym investíciám mesta Senec a ich hodnoteniu z pohľadu hlavného kontrolóra. Odpovede zostali v opisnej rovine pomenovania investícií z eurofondov a ich významu, bez bližších kontrolných kritérií.

Poslankyňa Németh nadviazala na dlhoročné pôsobenie hlavnej kontrolórky a pýtala sa, v čom by mala byť jej ďalšia činnosť iná a posunutá oproti doterajšiemu obdobiu. Odpovede sa opierali najmä o kontinuitu práce a doterajšie skúsenosti.

Poslanec Tengeri a poslankyňa Hudáková sa detailnejšie dotýkali otázok efektivity práce, prirodzenosti konfliktov pri kontrole a možností zvyšovania účinnosti kontrolnej činnosti. Odpovede opakovane poukazovali na organizačné nastavenie práce a dostupné kapacity, bez pomenovania konkrétnych merateľných zmien.

Výsledky otázok a odpovedí: počuli sme – otázky zostávajú…

Voľba hlavného kontrolóra je jedným z najdôležitejších rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Nie preto, že ide o osobu kontrolóra ale preto, že ide o dôležitý mechanizmus kontroly moci.

Odpovede, ktoré zazneli na pôde zastupiteľstva, aj jeho priebeh, neukazujú na sebavedomú, systémovo ukotvenú kontrolnú funkciu, ale skôr na:

👉 prispôsobovanie sa prostrediu,

👉 dôraz na proces namiesto výsledkov,

👉 výrazne oslabené chápanie nezávislosti.

Ako mestskí poslanci, by sme si mali zobrať za svoju povinnosť dôsledne sledovať a kontrolovať, ako sa tieto postoje pretavia do praxe, a či kontrola v meste Senec bude:

👉 aktívna s dôrazom na reálny prínos mestu

👉 dôsledná a transparentná

👉 a najmä: zrozumiteľná verejnosti.

Pretože práve v týchto bodoch sa láme rozdiel medzi úradníckou pozíciou a strážcom verejného záujmu.

ZÁVER: Tajná voľba – „jasný“ výsledok

Prečo tajná voľba

Posledný podstatný moment voľby hlavného kontrolóra, bolo hlasovanie väčšiny poslancov, že voľba hlavného kontrolóra prebehne tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie prebieha zakrúžkovaním voleného kandidáta na hlasovacích lístkoch a tie sa potom vhadzujú do volebnej urny, čo poslancom zaručuje anonymitu a ochranu pred vonkajším tlakom pri ich rozhodovaní. V tajnom hlasovaní nie je možné spätne dohľadať, ako hlasoval konkrétny poslanec. Formálne ide samozrejme o zákonný a legitímny spôsob voľby, politicky to však vždy prináša určité posolstvo.

Tajná voľba sa zvyčajne používa v situáciách, keď:

👉 poslanci nechcú byť viazaní verejným postojom,

👉 existuje obava z narušenia vzťahov,

👉 alebo keď sa hlasovanie dotýka citlivých personálnych väzieb.

Pri voľbe hlavného kontrolóra, ktorý má byť kontrolórom moci, však tajná voľba vyvoláva prirodzenú otázku:
Prečo sa časť poslancov rozhodla neprevziať verejnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie?

Nie je to obvinenie. Je to konštatovanie, že verejná funkcia kontrolóra a tajná voľba spolu vytvárajú napätie, ktoré by malo byť v budúcnosti vyvážené dôslednejšou kontrolou práce samotného hlavného kontrolóra.

Výsledok hlasovania: silný mandát, slabý konsenzus

Výsledok voľby bol jednoznačný:

👉 Ing. Nataša Urbanová, PhD. – získala 11 hlasov,

👉 JUDr. Ingrida Pavelková, LL.M. – získala 1 hlas,

👉 6 hlasovacích lístkov bolo neplatných.

Zákonná podmienka bola splnená – nadpolovičná väčšina všetkých poslancov rozhodla.
Zároveň však určite nemožno prehliadnuť, že:

👉 viac než tretina hlasovacích lístkov bola neplatná, (nebol zakrúžkovaný žiadny kandidát)

👉 podpora nebola širokým konsenzom, ale tesným naplnením minima.

Aj to je signál, ktorý by NEMAL BYŤ vnímaný ako triumf, ale ako osobný záväzok ku zmene prístupu ku kontrolám.

DOVETOK:

Voľba hlavného kontrolóra sa skončila, kontrola v meste tak bude pokračovať.
Tajná voľba, tesný mandát a odpovede, ktoré zazneli na všetky otázky na pôde mestského zastupiteľstva, však vytvárajú legitímne očakávanie zvýšenej pozornosti zo strany poslancov a mali by zaujímať aj obyvateľov nášho mesta.