👁️ 695 prečítaní. Článok má 559 slov a prečítate ho za: 2 minúty a 20 sekúnd
Keď klasickej seneckej rodine nevychádza domáci rozpočet, nepovie si že sa to nedá, že nemá kde ušetriť.
Čo spraví? Sadne si nad výdavky. Pozrie napr. výdavky za energie, za poistky, za auto, za telefóny a rôzne služby s tým spojené a prehodnotí aj nákupy. Niektoré výdavky odloží až na obdobie keď prídu lepšie časy, niektoré výdavky prehodnotí a zruší, potrebné veci skúsi kúpi lacnejšie. Ušetrí možno len pár desiatok eur mesačne, ale pointa je v samotnej analýze výdavkov a ochote alebo nutnosti šetriť. Ak má rodina vytvorenú rezervu a rozhodne sa na ňu siahnuť, je jej jasné, že každá rezerva sa bez doplnenia jedného dňa minie.
Mesto Senec hospodári s rozpočtom cez 40 miliónov eur. Napriek tomu v jeho rozpočtových materiáloch vidíme najmä nové požiadavky, presuny medzi položkami a zapájanie peňazí z minulých rokov. Oveľa menej vidíme konkrétne výsledky šetrenia.
Preto je na mieste otázka: Je naše mesto schopné a ochotné šetriť, alebo úspory ani systematicky nehľadá?
Ukážme kompetentným v meste, že aktívny obyvateľ mesta vidí, kde sa v meste plýtva a prečo
Mesto vytvára rezervný fond aby ho vzápätí sa minulo na svoju správu
Za rok 2025 mesto vytvorilo rezervný fond vo výške takmer 4 milióny eur. Pri návrhu druhej zmeny rozpočtu na rok 2026 však zvýšilo rozpustenie rezervného fondu o takmer 3 milióny eur.
Mesto ako dôvod uviedlo vyššie výdavky na rekonštrukciu školskej jedálne Kysucká a tiež potrebu dorovnať znížené vlastné príjmy. Z materiálu nevyplýva, že by celá suma išla na bežnú prevádzku. Je však zrejmé, že väčšina vytvorenej rezervy sa má opäť zapojiť do rozpočtu.
Bežná senecká domácnosť by si v podobnej situácii položila logickú otázku: Ktoré pravidelné výdavky môžeme znížiť, aby sme rezervu nemuseli míňať?
Prečo nezaznieva podobná otázka aj pri hospodárení mesta?
Mesto samozrejme vie „vysvetliť“, prečo potrebuje viac. V rozpočtových materiáloch sa však príliš často opakujú formulácie typu: „potreba zabezpečiť finančné krytie“, alebo “ je to požiadavka odborného útvaru“, „máme zvýšené výdavky“, „zrealizovali sme práce navyše“, „poukázali sme na technické dôvody“, či „došlo k presunu z inej položky“.
Mesto samozrejme vie „vysvetliť“, prečo potrebuje ďalších 20-tisíc, 60-tisíc, či 700-tisíc eur.
Oveľa ťažšie sa však dozvieme, ktorú zmluvu prehodnotilo, ktorú službu začalo nakupovať lacnejšie, kde napr. znížilo spotrebu energií, ktoré neefektívne výdavky zrušilo, alebo napr. ktoré odmeny nebudú vyplácať, alebo takú samozrejmosť ako – koľko financií priniesli konkrétne úsporné opatrenia…
Rozpočet mesta ukazuje najmä to, kam peniaze pribudli alebo odkiaľ kam sa presunuli. Nevidíme samostatný plán úspor s konkrétnymi cieľmi a návrhmi.
Mzdy a odvody sa za šesť rokov takmer zdvojnásobili
Na základe infožiadosti nám mesto poskytlo vývoj mzdových nákladov. V roku 2019 predstavovali mzdy, dohody a odvody približne 3,66 milióna eur. V roku 2025 už presiahli 7 miliónov eur. Za šesť rokov vzrástli mzdové náklady mesta takmer o 100 %. K 31. decembru 2025 malo pritom mesto mesto 244 zamestnancov.
V dôvodovej správe k Záverečnému účtu mesta za rok 2025 nájdete tiež informáciu o zvýšení osobných nákladov v porovnaní s rokom 2024 o 21%. Zo sumy 6.307.807 € na 7.650.933 € = 1.343.147 €. Ak by medziročné zvýšenie osobných nákladov bolo len na úrovni 5% – mesto by ušetrilo viac ako 1.000.000 €. Čo všetko by sa dalo v Senci zrealizovať za túto ušetrenú sumu?
Tieto čísla neznamenajú, že zamestnanci mesta sú zbytoční alebo že nemajú byť primerane platení. Avšak pri takom výraznom raste mzdových nákladov by malo vedenie mesta obyvateľom vysvetliť napr. koľko nových pracovných miest pribudlo, prečo pribudli, aké nové alebo kvalitnejšie služby obyvatelia týmto získali, ale zároveň tiež kde mesto hľadalo personálne či organizačné úspory. Tieto informácie by ste na webe, či profile mesta na Facebooku len ťažko hľadali.
Poraďme teda nadštandardne platenému manažmentu mesta, kde my, obyvatelia mesta vidíme priestor na šetrenie. Kde sa v Senci podľa vás plytvá a prečo?
Pre tých z vás, ktorí sú na čísla, dáta a konkrétne informácie, tu máme kompletný rozpočet mesta Senec – štandardne zverejnený na webe mesta aj s jeho početnými zmenami a úpravami.
Dôvody na otázky a možnosti šetrenia ponúka napr. aj dôvodová správa k Záverečnému účtu mesta za rok 2025.
Čo vás zaujalo? K čomu by ste potrebovali viac informácií? Pýtajte sa. Na vaše otázky dostanete odpovede.
Zaujímavý článok, vďaka. Zaujali ma investície mesta ako také a chcem sa spýtať, že ak mesto v roku 2025 zrealizovalo len približne polovicu plánovaných kapitálových výdavkov, čo tomu bolo príčinou a čo sa stalo s tými peniazmi určenými na investície, ktoré sa ale nakoniec nezrealizovali? Ďakujem. Katarína
Veľmi dobrá otázka Katarína, ale odpoveď bude asi dlhšia. ;-( Treba to vnímať asi v dvoch rovinách: jednou je plánovanie a spôsob akým na meste pripravujú kapitálový rozpočet a druhou rovinou je realizácia naplánovaného.
Do kapitálového rozpočtu sa totiž dostávajú aj projekty, pri ktorých ešte nie je definitívne zabezpečené financovanie alebo ešte nie je ani isté, či sa v danom roku dostanú do realizácie. Samotné mesto v rozpočtových materiáloch uvádza, že počíta aj s peniazmi na projekty, ktoré sú ešte len „v schvaľovacom procese“. Pri ďalších projektoch potom počas samotného roka konštatujú nerealizáciu projektu alebo presun realizácie do nasledujúceho roka.
Výsledkom je potom rozpočet, ktorý skôr ukazuje, čo všetko by mesto CHCELO realizovať, než to, čo je reálne pripravené v danom roku zrealizovať. Nadnesene – niečo ako „omaľovánka“ – vyzerá to dobre, dobre sa to prezentuje ale % plnenia rozpočtu na konci roku je mizerné.
V roku 2025 sa to prejavilo celkom výrazne. Mesto rozpočet počas roka myslím až štyrikrát upravilo ale napriek tomu kapitálové plnenie bolo hlboko pod uspokojivým stavom.
Mesto by tu určite reagovalo, že to automaticky neznamená, že každá nezrealizovaná investícia bola zle naplánovaná – že pri investíciách môžu vzniknúť objektívne prieťahy. Áno, môžu. Ale keď sa pozriete na roky dozadu – vidíte rovnaký, opakujúci sa vzorec. To potom oprávnene otvára otázku, či mesto zámerne nevkladá do ročného rozpočtu príliš veľa projektov, ktoré ešte nie sú dostatočne projektovo, povoľovaco alebo finančne pripravené a prečo za štyri roky nezmenilo formu a spôsob tohto plánovania?
A čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré sa akokeby „ušetrili“, ktoré sa neminuli?
Pomôžem si príkladom: ak si mesto naplánuje investíciu za milión eur, neznamená to, že už má milión eur pripravený na účte. Časť takýchto investícií sa plánuje s predpokladom, že na ne mesto získa eurofondy, štátnu dotáciu, zoberie si úver alebo získa iné zdroje. Naše mesto dokonca vo svojich rozpočtových materiáloch výslovne uvádza, že počíta aj s nenávratnými finančnými prostriedkami na projekty, ktoré sú ešte len v schvaľovacom procese.
Ak tieto peniaze nakoniec v danom roku neprídu alebo sa projekt neposunie do realizácie, nevznikla mestu úspora. Jednoducho nenastal plánovaný príjem a následne ani plánovaný výdavok.
Za mňa je to teda celé skôr o nesprávnom spôsobe plánovania, ako o úsporách.